Viete, prečo sú klokany červené, aké tajomstvo strážia mačky a kto v skutočnosti vyhral súťaž kráľa zvierat? Toto všetko a oveľa viac sa dozviete v tretej rozprávkovej knihe spisovateľky Márie Lazárovej Adam a čarovná šmykľavka.

Adamko je chlapček s obrovskou fantáziou. A tú veru potrebuje, pretože väčšinu času trávi na dvore úplne sám. Jeho mama totiž nemá veľa času, stará sa o malé dvojičky. V jeden deň sa Adamkovi prihovorí neviditeľný vtáčik Štebotáčik. Z vtáčika a chlapca sa okamžite stanú nerozluční priatelia. Štebotáčik pozná nielen mnoho krásnych príbehov o zvieratkách, ale aj kúzlo čarovnej šmykľavky, ktorá oboch prenáša pomocou zaklínadla, kamkoľvek si len pomyslia. A že sú tie výlety plné dobrodružstiev, na to vezmite jed!

 

Úryvok

„Štebotáčik, si tu? Ozvi sa mi!“ zháňal Adam na druhý deň svojho neviditeľného vtáčika.
Štebotáčik sa však neozval.
„Povedz niečo, prosím!“ dožadoval sa chlapček.
Nič. Len tiché mačacie zamraučanie za plotom.
„Gréta, nevidela si Štebotáčika?“ spýtal sa chlapček s nádejou.
Mačka Gréta ladne vyskočila na plot a zadívala sa dolu. „Mňáááu,“ zamraučala.
„Tak videla si ho, alebo nie?“ pozrel sa Adam prísne na mačku.
“Mňáááu,“ prisvedčila Gréta a oblizla sa.
„Počúvaj, dúfam, že si ho nezjedla,“ preľakol sa chlapček. „Bol to môj jediný kamarát!“
Gréta sa znovu oblizla.
„Ak si ho zjedla, tak ťa… ja ťa…“
„Chi-chi, prestaň sa vyhrážať tej úbohej mačke,“ zasmial sa nad ním známy hlások.
„Ach, Štebotáčik, som taký šťastný, že ťa nezjedla,“ vzdychol Adam od úľavy a díval sa, ako Gréta pomaly odchádza preč.
„Ako by ma mohla zjesť? Veď som neviditeľný!“ čudoval sa vtáčik.
„To je pravda, mačky však vidia aj v noci, povedala mi to mama,“ nedal sa chlapček.
„Neviditeľný vták je preto neviditeľný, že ho nikto nevidí. Ani cez deň, ani v noci!“ zdôraznil Štebotáčik.

 

 

by