Škriatok Bertil a záhada strateného potoka

Z obsahu:

Na povale starého domu býva škriatok Bertil s dvomi kamarátmi – Pipom a Olíviou.
Pipo a Olívia sú myšky. Nosia Bertilovi jedlo z neďalekej továrne na piškóty a on im za to číta rozprávky.
Bez myšiek by sa škriatkovi žilo naozaj ťažko, pretože nikdy nevychádza von. A načo aj? Mesto je prázdne a zarastá burinou. A zostalo by to tak navždy, keby sa zvedavá Olívia v jeden deň nerozhodla nájsť potok, ktorý tu voľakedy tiekol.

 

Úryvok

V jedno teplé letné ráno zablúdili do Bertilovho podkrovia dve myšky.
Vybehli po drevených schodoch a ocitli sa rovno oproti škriatkovi, ktorý sedel na posteli a pretieral si rozospaté oči.
„Ach,“ vzdychla nahlas prvá myška a cúvla tej druhej za chrbát.
„Ach,“ vzdychla aj druhá myška a tiež sa rýchlo schovala tej prvej za chrbát.
„Nebojte sa, ja vám nič neurobím,“ upokojoval ich škriatok láskavo, keď videl ich prestrašené pohľady. „Povedzte mi, kde ste sa tu vzali?“
No myšky mlčali a len pozorne sledovali, ako si škriatok zakasal košeľu do nohavíc a na bosé nohy si natiahol podkolienky. Na ľavej mal veľkú dieru, takže mu z nej vykúkal palec.
„No tak, drobčekovia, kde ste sa tu zobrali?“ nástojil Bertil a veselo si ich premeriaval. Nepodobali sa na seba. Jedna bola sivá a mala bystrý pohľad, druhá bola ryšavá a stále sa tvárila trochu nedôverčivo.
„Prišli sme z červeného domu pri križovatke,“ osmelila sa nakoniec sivá myška.
„Hm, tam to nepoznám,“ zdôveril sa škriatok a natiahol sa po kabát, čo mal prevesený na posteli.
„Nepoznáš? Však je to len kúsok od tvojho domu!“
„To je možné, no ja nikdy nechodievam von,“ povedal Bertil a šikovne si pozapínal na kabáte všetky gombíky.
Myšky sa na seba zarazene pozreli. Čo to povedal? Že nechodieva von? Ony behajú po vonku celý život. Veď ako inak by si našli niečo pod zub?
„Prečo nechodievaš von?“ spýtala sa hrdzavá myška, no škriatok sa odrazu čudne rozhojdal a zoskočil na zem.
Myšky sa okamžite dali na útek.
„Vráťte sa, nechcel som vás vystrašiť,“ poprosil škriatok.
Myšky sa opatrne priblížili. „Tak dobre, ale už neskáč,“ napomenula ho sivá myška.
Škriatok poslušne prikývol. „Žiadne skákanie, sľubujem. A teraz mi prezraďte, ako sa voláte. Ja som Bertil.“
„Ja som Olívia,“ predstavila sa sivá myška. „A toto je môj brat Pipo.“
„Pipo a Olívia. To sa mi páči,” potešil sa Bertil. „Som rád, že ste ma prišli navštíviť.“
„Neprišli sme ťa navštíviť, zháňame niečo pod zub,“ opravila ho Olívia.
„V tom prípade vás pozývam na raňajky,“ navrhol škriatok dobrosrdečne.

Facebooktwittergoogle_plusmailby feather